Prvé príznaky demencie: čo si všímať a kam sa obrátiť

Mama si dvakrát za deň kúpi chlieb. Otec sa stratí cestou, ktorou chodil roky. Blízky opakuje tú istú otázku po pár minútach. Takéto chvíle rodinu zneistia a prirodzene sa pýta: je to len vek, alebo niečo vážnejšie? Demencia nie je bežnou súčasťou starnutia, aj keď jej riziko s vekom rastie. Včas rozpoznané ťažkosti dávajú vám aj blízkemu viac času pripraviť sa a nájsť pomoc.

Bežné zabúdanie, alebo demencia?

S vekom sa myslenie trochu spomalí a občas zabudneme meno známeho alebo kam sme dali kľúče. Rozdiel je v tom, že pri bežnom zabudnutí si informáciu neskôr vybavíme, prípadne nám ju pripomenie okolie. Pri demencii sa informácia z pamäti stráca úplne a ťažkosti postupne zasahujú do každodenného života.

Dobré vodítko: ak zabúdanie alebo zmätenosť začína človeku prekážať v bežných veciach, ako je varenie, platenie účtov, nakupovanie alebo cesta na známe miesto, je čas ísť k lekárovi.

Na aké príznaky si dať pozor

Prvé príznaky sú nenápadné a rodina ich často pripisuje únave, stresu alebo smútku. Všímajte si najmä:

• zabúdanie nedávnych udalostí, rozhovorov a mien, opakovanie tých istých otázok,
• dezorientáciu v čase alebo na známych miestach,
• ťažkosti s hľadaním slov alebo sledovaním rozhovoru,
• problémy s plánovaním, peniazmi a bežnými postupmi, ktoré predtým išli samé,
• horší úsudok, napríklad nevhodné oblečenie podľa počasia alebo naletenie podvodníkom,
• zmeny nálady a povahy, uťahovanie sa do seba, podráždenosť alebo nezvyčajnú podozrievavosť.

Jeden zlý deň nič neznamená. Dôležité je, či sa ťažkosti opakujú a postupne pribúdajú. Pomáha zapisovať si konkrétne situácie s dátumom, lekárovi to neskôr veľmi uľahčí prácu.

Ku ktorému lekárovi ísť

Prvým krokom je všeobecný lekár. Pozná zdravotnú históriu vášho blízkeho, urobí základné vyšetrenie a vylúči iné príčiny. Podobné príznaky totiž môže spôsobiť aj depresia, úzkosť alebo iné ochorenia, z ktorých sa mnohé dajú liečiť.

Ak má lekár podozrenie na demenciu, odošle vášho blízkeho k špecialistovi. Diagnostiku robí najčastejšie neurológ alebo psychiater, často v spolupráci s psychológom. Niektoré nemocnice a ambulancie sa na poruchy pamäti špecializujú a označujú sa ako pamäťové ambulancie. Na ktorú sa obrátiť vo vašom okolí, sa spýtajte všeobecného lekára alebo zdravotnej poisťovne.

Vyšetrenie zvyčajne zahŕňa:

• rozhovor s pacientom aj s rodinou, pretože blízki si zmeny často všimnú ako prví,
• telesné a neurologické vyšetrenie,
• krátke testy pamäti a myslenia,
• odber krvi a podľa potreby zobrazovacie vyšetrenie mozgu.

Ak môžete, choďte na vyšetrenie s blízkym. Vezmite si zoznam liekov, ktoré užíva, a svoje poznámky o tom, čo ste si všimli.

Ako o tom s blízkym hovoriť

Pre mnohých ľudí je predstava demencie desivá a na otázky o pamäti reagujú obranne. Pomáha pokoj a trpezlivosť:

• Vyberte si pokojnú chvíľu a súkromie, nie rodinnú oslavu.
• Hovorte o sebe a o konkrétnych situáciách: „Všimla som si, že ťa poslednú dobu trápi...“ namiesto „Ty stále všetko zabúdaš.“
• Návštevu lekára môžete predstaviť ako bežnú preventívnu prehliadku alebo kontrolu, či za ťažkosťami nie je niečo liečiteľné.
• Ak rozhovor nevyjde, netlačte. Skúste to inokedy alebo požiadajte o pomoc niekoho, komu blízky dôveruje, napríklad lekára alebo súrodenca.

Keď je diagnóza potvrdená, hovorte s blízkym otvorene, ale citlivo, a nechajte ho rozhodovať o tom, o čom ešte rozhodovať môže.

Prvé kroky po diagnóze

Demencia sa spravidla zhoršuje postupne a jej priebeh je u každého iný. V začiatkoch zvláda človek veľa sám a práve vtedy je dobré vyriešiť dôležité veci spolu s ním:

• Porozprávajte sa o želaniach do budúcna: kde chce žiť, kto mu má pomáhať, ako to bude s financiami.
• Usporiadajte právne a finančné veci, kým je na to blízky spôsobilý, napríklad splnomocnenia alebo prístup k účtom. Viac v článku Opatrovníctvo a zastupovanie.
• Požiadajte o integrovaný posudok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od neho sa odvíja preukaz ŤZP, peňažné príspevky aj nárok na sociálne služby. Prehľad nájdete v časti Príspevky a práva.
• Upravte domácnosť tak, aby bola prehľadná a bezpečná. Pomôže článok Bezpečný byt pre seniora.
• Zistite, aké služby sú vo vašom okolí, napríklad denný stacionár, opatrovateľská služba alebo odľahčovacia služba. Nájdete ich v časti Nájsť pomoc v okrese.

Podpora pre vás, nielen pre blízkeho

Starostlivosť o človeka s demenciou trvá často roky a je náročná telesne aj psychicky. Nemusíte na ňu byť sami.

Slovenská Alzheimerova spoločnosť je nezisková organizácia, ktorá pomáha ľuďom s demenciou a ich rodinám. Ponúka individuálne poradenstvo, podporné skupiny, kde si rodiny vymieňajú skúsenosti, a sieť kontaktných miest v rôznych mestách, ktoré prevádzkujú partnerské organizácie. Aktuálne kontakty a zoznam kontaktných miest nájdete na jej webe alzheimer.sk, ozvať sa môžete aj na telefónnom čísle +421 908 127 506 alebo e-mailom na info@alzheimer.sk.

S úradmi a príspevkami vám zadarmo poradí sociálna poradňa. Rozhovor s ľuďmi v rovnakej situácii ponúkajú podporné skupiny. A keď cítite, že už nevládzete, prečítajte si článok Vyčerpanie opatrovateľov alebo zavolajte nonstop na bezplatnú Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566.

Čo urobiť teraz

1. Začnite si zapisovať konkrétne situácie, ktoré vás znepokojujú, aj s dátumom.
2. Objednajte blízkeho k všeobecnému lekárovi a ak môžete, choďte s ním.
3. Po potvrdení diagnózy požiadajte na úrade práce o integrovaný posudok.
4. Ozvite sa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti alebo sociálnej poradni vo vašom okolí.
5. Dohodnite sa v rodine, kto s čím pomôže, aby starostlivosť neostala na jednom človeku.